Príbeh Gabriely:

Strácala som rovnováhu a ťažko sa mi rozprávalo, tak si kolegovia mysleli, že som opitá… Bolo mi jedno, či prežijem.

Gabriele sa zrútil svet snáď skôr ako začala žiť. Nevydarené manželstvo, nádor na mozgu a smola na každom kroku ju priviedli k presvedčeniu, že nemá rada svoj život… Osud jej namiešal zlé karty. Vydávala sa, keď jej bolo devätnásť. Šťastná a plná nádejí… „Mala som Ondreja rada aj napriek tomu, že mal vždy blízko k poháriku. Ale naivne som si myslela, že sa zmení,“ priznáva Gabriela.

Zakrátko otehotnela a Ondrej začal piť ešte viac. Keď priviedla na svet sluchovo postihnutú dcéru, vedela, že ich manželstvo dlho neprežije. Veď aj tak ho už držala len zubami-nechtami. Gabriela priznáva: „Kašlal na nás. A mne to bolo časom jedno. Odcudzil sa nám natoľko, že dcéra, a to mala ešte len dva roky, nezniesla, keď sa jej dotkol. Zlomilo ma to. Ja som sa mu celá odovzdala, dokázala by som pre neho urobiť aj nemožné ale nevrátilo sa mi z toho vôbec nič,“ rozpráva a zadumane sa pozerá do diaľky.

Ondrej hádzal všetku vinu na ňu. Kričal, nebolo mu nič, čo Gabriela urobila, dobré. „Bol to agresívny pijan,“ rozpráva žena, ktorá si už dnes buduje svoj vlastný život. „Vždy, keď mal pod čapicou, a to bývalo čoraz častejšie, robil problémy.“ Nepohodu do manželstva priniesli vraj aj Gabrielini svokrovci. Bývali u nich, lebo na vlastný byt mladá rodina nemala peniaze, tak to nerobilo dobrú krv. Svokra syna bránila a prehliadala aj jeho alkoholizmus. Gabriela sa nemohla a nevedela brániť. Odrazu zostala na všetko sama.

Mladú ženu držala nad vodou snáď len jej práca. Roky robila zdravotnú sestru. Páčilo sa jej starať sa o druhých a vidieť, že ju majú radi. Dnes tvrdí, že najťažšie, ale aj najemotívnejšie okamihy zažila, keď robila sestru na onkológii. „Bolo to veľmi smutné, ale zároveň aj krásne obdobie. Na smrť sa nedá zvyknúť aj keď je všade vôkol vás. Nezabránite jej, musíte sa naužiť s ňou žiť. Práve tu som stretla veľa skvelých ľudí. Vedeli, že sem prišli zomrieť a predsa sa nevzdávali.

Spomína si na staršiu pani. Bola opustená a vedela, že jej zostáva len niekoľko hodín života. Bála sa však zostať v prázdnej a neútulnej nemocničnej izbe sama. Tak bola Gabriela pri nej. Sedela na kraji postele a držala ju za ruku. Celú noc, nekonečné hodiny. „Snáď som si pri nej zdriemla aj ja. Ale keď som precitla, už nedýchala. Zomrela rukou v mojej a viem, že aj napriek všetkému bola šťastná.“ Vtedy však Gabriela netušila, že zanedlho sa stane onkologickým pacientom aj ona…

Diagnóza: Nádor na mozgu
Sama o sebe tvrdí, že nikdy nebola príliš usmiata. Nedarilo sa jej, šťastie vraj okolo nej len prechádzalo a nevšimlo si ju. Preto keď ju bez akéhokoľvek varovania zradilo aj zdravie, padla na úplné dno. Začalo sa to nevinne. Najskôr strácala rovnováhu a nedarilo sa jej gestikulovať. „Kolegovia aj pacienti si mysleli, že som asi opitá,“ vysvetľuje Gabika. Dali jej fúkať. Prístroj neukázal nič. Tak ju poslali k lekárovi, lebo začali šípiť, že sa s jej telom niečo deje. Len niekoľko vyšetrení stačilo, aby jej odhlalili nádor na mozgu. Bolo jej len 41.
Verdikt? Okamžitá operácia! „Najskôr mi nedochádzalo, čo to pre mňa znamená. Ale aj neskôr, keď som si uvedomila, čo mi je, nenaplašila som sa. Veď ako zdravotná sestra som čo-to z medicíny vedela.“ Myšlienky sa jej posplietali a uvedomila si, že bude stáť na opačnej strane ako doteraz. Veď je pacientom s vážnou diagnózou.

Usmieva sa: „Nepredstavovala som si, ako budem vyzerať bez vlasov a nespomenula som si ani na lekárske seriály či príbehy ľudí, ktorí pri mne deň čo deň zomierali na onkológii. Bolo mi všetko jedno.“ Prišiel deň operácie. Gabriela bola silná žena na správnom mieste. Neoblomná a presvedčená, že sa operácia musí podariť. A keď náhodou nie, nič sa nestane. Tak bez akejkoľvej známky sebaľútosti či strachu ponúka lekárom pod skalpel svoju vlastnú hlavu. Našťastie sa im podarilo vybrať celý nádor. „Mala som asi sprosté šťastie, užívala som len akési lieky, chemoterapia ani ožarovanie neboli v mojom prípade nevyhnutné. Ale myslím, že by som s nimi aj tak nikdy nesúhlasila. Bolo by to zbytočné.“ Dôvod? „V tom ťažkom životnom období bolo pre mňa omnoho jednoduchšie ísť na operáciu a povedať si, že ak sa neporadí, bude konečne koniec.“

Aj tak neprežiješ!
Ako reagovalo na Gabrielu po operácii okolie? „Boli nepríjemne pesimistickí. Neriešila som ich, ani nádor. Dokonca mi nevadilo, že som bola bez vlasov,“ priznáva. Gabriela bola podľa názoru okolia na tom veľmi zle a mysleli si, že napriek operácii neprežije.

Deravá pamäť
S dcérou zostala úplne sama. V podstate od rozvodu s manželom, keď jej dcéra Gabika mala 2 roky, čelila existenčným problémom, kedy jej dali pomocnú ruku rodičia a tak sa na čas presťahovali k nim. „Bolo to len východisko z núdze, také dočasné riešenie. Aby som prežila, dcéru som vtedy umiestnila do jasličiek a išla som pracovať ako zdravotná sestra.“ Horko-ťažko sa jej podarilo nájsť si prácu. Najskôr len takú, kde mesačne zarobila 1 200 korún, neskôr ju prijali do nemocnice. „Robili sme na tri smeny.“ Na Gabrielu toho bolo zrazu priveľa. Bola neustále unavená, nervózna a bez nálady. „Dcéra sa začala pocikávať. Opäť sa začalo všetko rúcať. S dcérou sme chodili po lekároch, jej sluchové postihnutie tomu všetkému len priťažilo. A to som ani len netušila, že raz budem zdravotne postihnutá aj ja.

Potom, ako dcéra vyrástla a Gabika si mohla začať užívať pokojnejšie obdobie, jej diagnostikovali nádor na mozgu. Napriek tomu, že sa podarilo lekárom nádor úspešne vyoperovať, začala zabúdať. Tak vždy, keď vyrukovala s pravdou na pracovných pohovoroch, nemala žiadnu šancu uspieť.

Pomocná ruka
Gabriela tvrdí, že vo svojom živote nezažila veselé obdobie. „Bola som ako v začarovanom kruhu, z ktorého nieto úniku.“ Zvrat nastal, keď začala robiť v chránenej dielni WELLNEA v Senci pedikérku. S úsmevom hovorí, že k novej práci a priateľom prišla ako slepé kura k zrnu. Cez dcéru, ktorú si našli šéfky ako zdravotne postihnutú kozmetičku. Keďže dcéra si s priateľom našla inú prácu a odsťahovala sa do iného mesta, oslovila ich Gabika s prosbou o pomoc.

Prijali ju a keď jej pomohli nájsť podnájom, ani sekundu nezaváhala, zbalila kufre a odsťahovala sa od rodičov preč. Dnes sa už cíti lepšie. Tvrdí, že našla zmysel života. Konečne. „Je úžasné, čo so mnou dokázali tieto dievčatá a uvoľnená atmosféra urobiť. Rozprávame sa, zabávame a všetci o mne všetko vedia. A berú ma takú, aká som a majú ma radi.

A čo plánuje najbližšie?
„Teraz si vychutnávam, že žijem a opäť sa dokážem usmievať. Nová práca mi dokázala, že sa to dá. Oslobodila som sa od starých rán, som nútená starať sa sama o seba a teším sa z toho. V práci nemôžem len tak sedieť a rozmýšľať o svojom minulom zbabranom živote. A je to fajn.“ Priznáva však, že ani zďaleka ešte nad osudom nezvíťazila. „ Víkendy keď som sama, sú ešte zlé. Medzi ľudí zatiaľ nemám náladu chodiť. Na prechádzky sa mi samej nechce, tak som doma a čítam veľa kníh. Verím však tomu, že čas všetko zmení.

Chránené dielne pomáhajú…

Odpovedá Elena Kopcová, spolumajiteľka chránenej dielne WELLNEA v Senci

Čo sú chránené dielne?
Sú to pracoviská, ktoré vznikli na pomoc pre zdravotne postihnutých. V chránenej dielni pracuje minimálne polovica ľudí, ktorí trpia ochorením, na ktoré im bol priznaný invalidný dôchodok. Podľa legislatívy musí každá firma, ktorá má viac ako 20 zamestnancov, zamestnávať 3,2 percenta zdravotne postihnutých zo všetkých svojich zamestnancov. Keď túto podmienku nesplní, platí štátu povinné odvody za každého zdravotne postihnutého, ktorého by mala zamestnávať. Keďže sa to firme viac finančne oplatí, tieto odvody radšej platí štátu.

Chránené dielne im však ponúkajú tretiu legislatívne ukotvenú alternatívu, a to možnosť využiť v tej výške povinného odvodu náhradné plnenie formou zadania zákazky chránenej dielni. Firma tak môže naspäť dostať výrobky alebo služby chránených dielní ako sú napríklad u nás masáže, pedikúra alebo najnovšie prístrojové metódy na chudnutie. Sú však rôzne chránené dielne, ktoré vyrábajú pracovné odevy, šperky, poskytujú marketingové analýzy, rôzne darčekové predmety alebo vianočné pohľadnice. Veľká škoda, že firmy na Slovensku stále radšej platia štátu a len vo veľmi malej miere sú ochotné získať za tieto vynaložené peniaze späť niečo zaujímavé pre svojich zamestnancov.

Chránená dielňa WELLNEA - ponuka

(Viac o povinných platbách sa dozviete tu, o našej ponuke tu)

Ako pomáhajú chránené dielne zdravotne postihnutým?
Najmä ich učia žiť, pomáhajú im aj získavať pracovné zručnosti a pripravovať ich na prácu v bežnom pracovnom kolektíve. Zdravotne postihnutý človek je totiž postavený pred diagnózu, ktorá ho najskôr nepríjemne prekvapí a nevie, čo ďalej. Môže sa mu zrútiť život alebo sa oproti bežnému štandardu zhorší jeho kvalita života. Práve chránené dielne spolu s Agentúrami podporovaného zamestnávania podávajú zdravotne postihnutým ľuďom pomocnú ruku, aby sa mohli vrátiť naspäť do pracovného prostredia. Učíme ich žiť nanovo, dávame im priestor rozvíjať sa a znovu nadobudnúť stratenú duševnú rovnováhu.

Ako sa dostane zdravotne postihnutý človek k pracovnému miestu v chránenej dielni najľahšie?
Stačí, keď sa registuje na úrade práce alebo najbližšej agentúre podporovaného zamestnávania, ktorých adresy tiež majú na úrade práce a opýta sa na možnosti zamestnania sa v niektorej z chránených dielní. Druhou možnosťou je založiť si živnosť a buď sám, alebo v spolupráci s inými zdravotne postihnutými ľuďmi pracovať vo vlastnej chránenej dielni. Najskôr musia požiadať úrad práce o pridelenie statusu, následne môže dostať od štátu príspevky na pomoc a podporu tejto chránenej dielne a potom už len držať palce, aby sa im podarilo efektívne spojiť sociálne s podnikaním.

Autor: MARCELA BARUSOVÁ, Báječná žena – apríl 2010

Na stiahnutie: Báječná žena – apríl 2010„Ženy sa do práce nevracajú len pre peniaze“

Comments are closed.

Vás nič nestoja a pomôžu
Venujte aj tento rok 2%

na ľudský účel a užitočné veci. Je to rýchle a jednoduché.
Viac info tu.
Voľné pracovné miesto
Otváracie hodiny:
WELLNEA Senec
Po – Pia: 7.00 – 20.00 hod
Sobota: 7.00 – 14:00 hod
Nájdete nás:
Salón WELLNEA Senec
Pasáž Helios 1, pešia zóna v centre,
oproti Tatrabanke

Lichnerova 41
903 01 Senec

Tel.: 0903 415 220
E-mail: wellnea@wellnea.sk
Mapka:
TENENET o.z.