Prácu by im sotva niekto iný dal. Dve rumunské matky školákov, ktoré roky žijú na Slovensku, no nemajú dvetisíc eur na poplatok na získanie občianstva, šesť zdravotne postihnutých ľudí, bývalá živnostníčka po liečbe rakoviny, nevidiaci Róm, či matky detí s problémami učenia a so zdravotnými obmedzeniami.
Už desať rokov im prácu dáva salón krásy v Senci. Teraz v čase pandémie sú však sociálne podniky pred krachom.
Jednou zo zakladateliek Salónu Wellnea je Nora Horváthová, ktorá sa roky venuje téme chudoby a pomoci zraniteľným skupinám. Chránenú dielňu, ktorá fungovala desať rokov, v roku 2020 zmenili na sociálny podnik. To im na jednej strane umožnilo mať pár ekonomických výhod, na druhej strane im to v mnohých veciach prinieslo prekážky a nielen počas pandémie ich to znevýhodňuje voči ostatným konkurentom. „Hlavne pre nelogické opatrenia a vyjadrenia vlády,“ hovorí zakladateľka.
Sú veci, ktoré sa v súvislosti s pandémiou museli stať a poznačili životy už aj tak ťažko skúšaných ľudí. Napríklad Mário, nevidiaci masér rómskeho pôvodu, už rok nemá možnosť pracovať. Mzdu síce dostáva vďaka štátnej dotácii, ale práca mu veľmi chýba. Mário chodieval masírovať zamestnancov do veľkých korporátnych firiem a to už od marca 2020 nemôže.
Premenovaná dotácia nestačí
Už mesiace musí byť zatvorený aj celý salón. Keďže je to sociálny podnik, dostáva štátnu dotáciu na pokrytie časti miezd. To je aj pre Noru najdôležitejšie, aby Marika, Ruženka, Štefan a ďalší, spolu so svojimi deťmi, mali príjem. Majú dosť problémov v živote aj bez toho, aby ostali úplne bez peňazí.
Dôležité však je, aby salón prežil aj ďalšie mesiace a potom aj po korone. Zakladateľka už dnes hovorí o katastrofe.
Štátna dotácia pre sociálne podniky slúži na kompenzáciu výpadku príjmov, ktoré znevýhodnený zamestnanec svojim obmedzením nedokáže vytvoriť tak, ako to dokáže napríklad zdravý zamestnanec. Je to akýsi doplnok k tržbe. Ten teraz považuje štát za covidovú pomoc, ale ide len o premenovanie. Nič navyše sociálny podnik nedostal.A tak Nora a Elena doplácajú z vlastných peňazí zvyšné náklady na mzdy zamestnancom, pretože ako sociálny podnik nesmú mať žiadne podlžnosti. Okrem toho salónu vznikajú i naďalej náklady, ktoré nedokážu pokryť nájomné, energie, platby za vedenie účtovníctva a splácanie úveru. Nakúpené kozmetické prípravky musia vyhadzovať, lebo sú po dátume spotreby, príjmy nie sú žiadne, škody narástli.
„Keď minister v televízii povedal, že kaderníčky môžu chodiť domov za klientom, neverili sme vlastným ušiam,” hovorí Nora Horváthová. „Máme teda porušovať zákonník práce a vysielať zamestnanca na rizikové pracovisko? A ako sa majú dvanásti ľudia podeliť o jednu registračnú pokladňu? Koľko pokút by sme tak asi mohli dostať z inšpektorátu práce, hygieny, či daňového?” Nechápe, ako mohol minister niečo takéto navrhnúť.
„Týmto navrhol ľuďom pracovať na čierno. Nechceme si ani predstaviť, ako niektoré kaderníčky začali chodiť domov k ľuďom. Chápeme, že to museli urobiť, aby prežili. Okrem veľkého rizika tak však niektoré budujú vlastne sivú ekonomiku, pretože je to ekonomicky oveľa výhodnejšie ako platiť dane a odvody. Až sa salóny otvoria, nie je dôvod, aby sa k nám naši klienti po troch mesiacoch vrátili. K mnohým začali chodiť iné kaderníčky do pohodlia domova a za lacnejšie služby. “
Chránené dielne ako aj sociálne podniky podliehajú veľmi prísnej kontrole, keďže dostávajú príspevky od štátu na mzdu zamestnancov. V súčasnej situácii, keď minister ponúkol ako riešenie v tejto oblasti chodenie za klientom, to považujú obe zakladateľky salónu za veľké znevýhodnenie a existenčné ohrozenie tohto sociálneho podniku.
„Dnes je to definitívne K.O. sociálnemu podniku, ako je ten náš.”
Dôstojné životy ľudí, ktorí sú na mzde z práce v salóne závislé, sú ohrozené. Cudzinky matky, osoby so zdravotným postihnutím, ľudia, ktorí si inak nevedia nájsť prácu pre diskrimináciu, či matky zdravotne postihnutých detí si na seba vedeli zarobiť. Ak sa nepodarí sociálne podniky zachrániť, tak to inde nedokážu.
Aj ďalšie sociálne podniky sú v ohrození
Na Slovensku existuje viac ako sedemdesiat sociálnych podnikov. Vznikli na základe zákona o sociálnom podnikaní z roku 2018. Na tvorbe zákona sa podieľal aj súčasný riaditeľ Asociácie subjektov sociálnej ekonomiky Ivan Mako, ktorý sám zamestnáva v práčovni na Horehroní dvadsaťštyri ľudí.
„Takéto podniky úspešne fungujú v celej Európe. Na Slovensku zamestnávajú viac ako tisíc ľudí, inak len veľmi ťažko uplatniteľných na trhu práce. Je to veľký prínos pre spoločnosť. Takíto ľudia tvoria hodnoty, namiesto toho, aby do nich štát investoval peniaze ako do nezamestnaných.”
Problémy súvisiace s pandémiou a meškajúce dotácie z novej schémy sociálne podniky ohrozujú. Úrady práce s nimi dva mesiace roka 2021 nechceli podpísať zmluvy a tak viacerým podnikom dva mesiace chýbali peniaze na doplatenie miezd a odvodov. Schéma štátnej pomoci na podporu vzdelávania a pomoci na prijímanie do zamestnania a zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím bola zverejnená v Obchodnom vestníku až 4. marca 2021.
Predstavitelia Asociácie ešte v máji 2020 žiadali ministra Krajniaka o urgentné riešenie krízovej situácie a zaslali aj súbor návrhov na opatrenia pre udržateľnosť sociálnych podnikov aj počas pandémie. Nič konkrétne sa však neudialo. Požičať si takéto podniky nedokážu, pretože nie sú zriadené za účelom tvorby zisku a nedokážu preukázať bežným bankám kredibilitu.
„Sociálnym podnikom hrozí zánik. Nová schéma na ich podporu meškala dva mesiace a žiadny súbor opatrení v súvislosti s pandémiou nebol prijatý. Rozumiem, že počas pandémie je priorít viacero, ale táto téma tiež musí patriť medzi nich. Tisíc ľudí a na nich naviazané rodiny môžu prísť o prácu. Tento systém zamestnávania znevýhodnených skupín tu chýbal tridsať rokov, konečne sme ho nastavili a musíme ho udržať. Na zlyhania nie je priestor,” hovorí Ivan Mako.
Zmeny sa plánujú, už rok si sociálne podniky musia poradiť samé
Ministerstvo práce odpovedá, že chce upraviť pravidlá v prospech sociálnych podnikov aj na základe podnetov z praxe a aj podnetov od Asociácie.
„Prostredníctvom zamestnancov regionálnych centier sociálnej ekonomiky neustále monitorujeme vývoj sociálneho podnikania na Slovensku, zbierame podnety z praxe a návrhy na zlepšenie, ktoré následne využijeme pri príprave legislatívnych zmien a tvorbe projektov aj v spolupráci s inými rezortami,“ píše ministerstvo
„Podnety a návrhy ASSE si vážime a v pripravovanej novele zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ich radi zapracujeme. Je však nevyhnutné, aby boli v súlade s platnými Nariadeniami EÚ,“ vyjadrila sa hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková.
Ministerstvo už informovalo Asociáciu o pripravovanej novele zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o možnosti zúčastniť sa konzultácií k tejto novele.
Otázkou však ostáva, či si pri zbieraní podnetov uvedomilo, že novely zákona sa už niektoré sociálne podniky nemusia ani dožiť.
Odpoveď na otázku, prečo meškala štátna pomoc na rok 2021 dva mesiace, sme nedostali.
